Svetlo môjho života
Chce sa mi kričať, ale nemôžem.
Prečo je všetko tak ďaleko v nedohľadne?
Mať ťa teraz pri sebe, je moja najväčšia túžba,
ale nemôžem.
Nemôžem a dobre to viem.
Nikdy to nebude možné, aby sme my dvaja boli spolu.
Prechádzky po lúke, lúke plnej kvetov,
spev škovránkov nám jemne hrá a mi sa radujeme.
Jeden pohľad do očí povie omnoho viac, ako tisíc slov.
Hviezdy svietia, ale zrazu? Čo sa stalo?
Odišlo šťastie a svetlo z môjho života,
a to svetlo si bol Ty. Áno Ty.
Ale teraz tu je prázdno. Prázdno, ktoré
nikto nevyplní. Srdce mi puká a plače.
Všetko sa pominie aj tento smútok,
ktorý je taký viditeľný.
Moje uši už nikdy nebudú počuť. Ľúbim Ťa!
Nie, naozaj už nikdy.
Moje oči sa pozrú na tie tvoje, a budú vedieť,
že už nikdy mi nebudú patriť.
Pretože teraz je už naozaj koniec.
Veronika K.