Interview so sestričkou Annou
Viete si predstaviť, že by ste sa ocitli v cudzej tropickej krajine, v ktorej ľudia v období sucha hladujú, zomierajú na AIDS a iné ťažké choroby, v ktorej mladé dievčatá rodia potomstvo už na začiatku pubertálneho obdobia, v ktorej človek zo dňa na deň dokáže upísať svoju dušu diablovi? Predstaviť sa to dá, ale chceli by ste to aj zažiť? Asi takto nám charakterizovala ostrov Haiti misionárka pochádzajúca zo Slovenska.
— Aké je Vaše rehoľné meno?
Sestra Anna
— V akej reholi pôsobíte?
Som dcéra kresťanskej lásky – Vincentínka
— Boli ste odmalička presvedčená o tomto poslaní?
V období komunizmu bola situácia veľmi ťažká, nesmela som priznať, že chcem byť sestričkou. K splneniu mojej túžby mi pomohlo veľa ľudí, ktorí boli neskôr i prenasledovaní a uväznení.
— Kto je Vašim vzorom?
Matka Tereza z Kalkaty
— Ako ste sa dostali k misiám?
Už od dvanástich rokov som bola odhodlaná stať sa misionárkou. Chcela som nasledovať činnosť Matky Terezy. Dlho som čakala, kým vyhovejú mojej žiadosti a nakoniec som sa dostala na Haiti.
— Práca na Haiti bola iste náročná. Ale určite ste prežili aj pekné chvíle. Aký je Váš najkrajší zážitok?
Spomínam si na Vianoce, keď jeden pán, ktorý bol chorý na AIDS prišiel do kostola a povedal, že chce veriť a byť pokrstený. A taktiež bol krásny zážitok, keď sme prehovorili matku dcéry, ktorá porodila dvojčatá a partner jej utiekol, aby ju neodvrhla a nevzala jej deti.
— Ako je to s náboženstvom na Haiti?
Pôsobí tu veľa siekt, ktoré chodia po uliciach s knihami v rukách a presviedčajú ľudí. Taktiež sú tu čarodejníci, ktorí „pomáhajú“ ľuďom. Najhoršie je však to, keď ľudia dôverujú a upíšu sa diablovi. Našou úlohou je ukázať týmto ľuďom jediného Boha a priviesť ich k Nemu.
Dominika