s pánom kaplánom Ondrejom Slávikom
Boli ste od malička vedený k Bohu?
Od mojich rodičov som dostal a stále dostávam veľa lásky. Žijú vo veľmi peknom manželstve a ich vzájomná láska a lásku ku mne i mojím sestrám, bola pre mňa najlepším základom môjho vzťahu k Bohu. Do kostola sme začali chodiť až po Nežnej revolúcii, vtedy som mal dvanásť.
Kedy a ako ste sa rozhodli pre kňazské povolanie?
Pokrstený som bol tajne ako trojročný, v dvanástich som bol prvý raz na spovedi a prijal som Eucharistiu a birmovku. Keď som mal sedemnásť a končil strednú, vďaka novému kňazovi a ľudovým misiám, ktoré vtedy zorganizoval v našej farnosti som sa obrátil. Asi po roku od môjho obrátenia, keď som už študoval na výške v Žiline, som začal prvý raz v živote uvažovať nad kňazským povolaním. Bolo to opäť vďaka príkladnému životu jedného kňaza. Na stavebnej som nedokončil ani prvý semester, odkrútil som si rok na vojne v Leviciach a nastúpil do bratislavského seminára.
Kde ste doteraz pôsobil ako kaplán?
Za kňaza som bol vysvätený v júni 2005 a od júla som začal pôsobiť v Piešťanoch. Po pol roku som bol preložený do Hlohovca a tu som zatiaľ rok a pár mesiacov.
Ako vnímate veriacich v Hlohovci?
Hlohovec mám rád hlavne vďaka ľuďom. Čím dlhšie tu pôsobím, tým viac priateľov a skvelých ľudí tu nachádzam a to nehovorím len o veriacich. Zdá sa mi však škoda, že veľa ľudí sa bojí mienky iných, to asi preto že sa tu veľa klebetí.
V čom je podľa vás výnimočné kňazské povolanie?
Nezdá sa mi výnimočné. Som však presvedčený, že je veľmi dôležité a potrebné pre každú dobu. Dnes vidím, že je nutné, aby sme sa ako kňazi dokázali priblížiť k človeku po tej ľudskej stránke. Aby sa ľudia s nami nebáli rozprávať. Je potrebné získať si ich dôveru, aby boli presvedčení o tom, že kňazi chcú naozaj pomáhať.
Čomu sa venujete vo voľnom čase?
Najradšej trávim voľný čas s priateľmi a pri športe. Rád behám, plávam a občas si zájdem do kina. Veľmi rád sa tiež stretávam s ľuďmi bojujúcimi so závislosťami. Ak mi to dovoľujú sily a čas, navštevujem ich stretnutia v Piešťanoch.
Je pravda, že vás lákajú misie?
Misie považujem za svoje druhé povolanie a dokážem o nich veľmi dlho hovoriť, ale teraz to skrátim. Dva roky som ako bohoslovec pôsobil v Kazachstane a teraz sa tam usilujem už druhý rok vytrvalo dostať. Lákajú ma hlavne misie na Východe, ale som otvorený pre akúkoľvek krajinu, kde bude užitočná moja služba. Medzi veriacimi v Hlohovci vidím veľkú túžbu a ochotu pomáhať misiám, takže dúfam, že ak sa mi raz podarí zrealizovať môj sen, budem môcť počítať s vašou pomocou.
Čo vám spôsobuje radosť?
Veľa vecí. Považujem sa za šťastného človeka a som rád na tomto svete. Mám radosť z toho, že žijem.
Čo chcete odkázať našim čitateľom?
Iba to, že sa tu medzi vami v Hlohovci cítim veľmi dobre. Keď budete odo mňa čokoľvek potrebovať, môžete sa na mňa obrátiť. Ak to bude v mojich silách veľmi rád pomôžem. A prosím, aby ste sa za mňa modlili.