Jdi na obsah Jdi na menu
 


... 13 rokov klopal na dvere môjho srdca, no nakoniec som mu predsa otvorila a On sa stal súčasťou môjho života...

30. 8. 2007

Dňa 15. apríla 1990 sa odohral v mojom živote prvý zázrak. Prišla som na svet. Ale to pravé narodenie nastalo až o dva dni neskôr, keď sa moji rodičia rozhodli, že ma dajú pokrstiť. Dnes si uvedomujem, že tento deň je mojim najvýznamnejším v živote. Stala som sa Božím dieťaťom a Boh mi daroval nádej na nový život. No moja cesta za Ježišom nebola vôbec jednoduchá. Rodičia mi do života zasiali príliš malé semienko viery a preto náš kresťanský život veľmi rýchlo upadol. Do kostola som začala chodiť až pred prvým sv. prijímaním. No pre mňa tento deň vôbec nič neznamenal. Prvé sv. prijímanie som brala asi takto: nádherné biele šaty, krásny účes a prvýkrát namaľovaná. Nič viac. Až ako 13-ročná som pochopila, že som vtedy po prvýkrát prijala do svojho srdca živého Ježiša. Neskôr som do kostola  chodila len zriedka, až som nakoniec úplne prestala. No keď som mala 12 rokov môj brat mi začal ukazovať ten správny smer. V tej dobe sa pripravoval na sviatosť birmovania, až sa nakoniec stal animátorom. O rok som na birmovku išla aj ja. Na počudovanie sa mi tam všetko zdalo úplne super. Na birmovaneckých sv. omšiach sa spievalo a hralo na gitare, čo ma veľmi zaujalo. A stretká boli tiež dobré. No mojim spolužiakom sa naopak toto všetko zdalo hlúpe a trápne. Keďže som chcela aj ja zapadnúť do partie tvárila som sa, že ma birmovka nezaujíma. Žila som jednou veľkou pretvárkou. Najväčší zlom v mojom živote nastal, keď ma brat pozval na chvály deď Turíc. Prišla som na faru, kde sa veľa mladých ľudí modlilo a spievalo pesničky o Bohu. Tak som si povedala, že to skúsim aj ja. A neoľutovala som. Ako som sa modlila, pocítila som Boží dotyk a z chvál som odchádzala ako iný človek. Pretvárke som povedala dosť a začala som budovať vzťah s Ježišom. Neskôr som sa stala animátorkou, pretože som chcela ľuďom ukázať, aké je všetko krásne, keď žijeme s Ježišom. O rok na to som vstúpila do Združenia Mariánskej mládeže a prijala som sviatosť birmovania. Dnes som už tri roky v spoločenstve v Hlohovci a ďakujem Bohu, že mi zmenil život. Celých 13 rokov klopal na dvere môjho srdca, no nakoniec som mu predsa otvorila a On sa stal súčasťou môjho života.

Chvála Pánovi!                                     Monika H.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář