... Ak Boha prosíte o dobrú vec a veríte mu, on to spraví. A Bohu nie je nič nemožné...
Ahojte! Volám sa Maroš som deviatak. Už od malička som chodil na nedeľné sv. omše, ale moc sa mi tam nechcelo chodiť, lebo ma to nebavilo, ale postupne som si zvykol. No nechodil som do kostola pravidelne.
Po mojom prvom svätom prijímaní som začal chodiť do kostola viac, ale dlho mi to nevydržalo, asi nejaký mesiac a pol a potom som sa vrátil do pôvodného života, ktorý bol veľmi nudný. Páchal som veľa hriechov, môj slovník bol úbohý, pretože som dosť nadával, často som pil alkohol, neposlúchal som rodičov.
Jedného dňa nám sestrička oznámila, že prebieha zápis na birmovku, ani som neváhal a hneď som sa išiel prihlásiť. Všetci sa ma pýtali, že načo tam idem, sám som nevedel, ale bral som to ako takú tradíciu. Dostal som animátora, ktorý sa mi vôbec nepozdával, tak som sa vymenil s jedným chalanom... Veľmi rád som chodil na stretká preto, že som dostal parádneho animátora, s ktorým som sa až tak zblížil, že som bol aj párkrát u neho doma. Boli sme dobrí kamaráti. Rád som chodil aj na birmovanecké omše. Mal som rebríček prečo tam chodím, na prvom mieste bolo to, že sa mi páčili príbehy otca Mireka, pesničky, na druhom mieste boli baby, na treťom priatelia a kamaráti a až na poslednom mieste bol Boh.
Teraz sa však môj rebríček úplné zmenil - na prvom mieste je Boh, na druhom pesničky a príbehy, na treťom všeobecne priatelia. Už ich nerozdeľujem na chalanov a baby, ale sú to skrátka priatelia. Keď Boh začal na mne konať svoje dielo, dosť som sa zmenil aj v správaní a vystupovaní. Prestal som nadávať a chodiť von s ľuďmi, ktorí si hovorili moji priatelia. Boh mi poslal oveľa lepších priateľov, za ktorých som mu veľmi vďačný!
Zmenil som sa aj v správaní a moje reakcie na veci boli tiež úplne iné. S jednou peknou babou som si písal na icq a asi po pol roku som si povedal, že by sme sa mohli stretnúť, tak sme išli von. Zobral som zo sebou môjho najlepšieho kamaráta a kamarátku. Postupom času sme všetci začali spolu chodiť von ešte sa pridali aj jej kamaráti a kamarátky. A zrazu medzi mojím najlepším kamarátom a tou babou preskočila iskra a začali spolu chodiť. Ako som sa to dozvedel myslel som si, že budem nahnevaný, že budem žiarliť a závidieť mu. Ale prekvapil som sám seba. Namiesto toho, som bol šťastný a nie len to, ešte som sa začal aj za nich modliť. Toto bolo pre mňa také povzbudenie, ale ešte lepšie bolo, keď Boh začal konať zázraky v mojom živote. Bolo ich už dosť, o jednom vám poviem. Jedného dňa sme v škole išli pozerať DVD, máme však taký prehrávač, že ide len, keď sa mu chce. A akurát vtedy ho nechcelo načítať. Asi desať minúť sme to skúšali, no nechcelo ísť. Napadlo ma, že poprosím Boha a asi za 10 sekúnd DVD naskočilo... Hovorím si: ,,Hmm dobré,“ ale že by náhoda? (Stále som to bral s rezervou.) Skončila hodina a na ďalšiu hodinu neprišla učiteľka. Oznámili nám že chýba, všetci sme sa potešili. Prišiel nás niekto zastupovať a nemali sme čo robiť, tak sme zase išli pozerať. A čo sa nestalo?! Zase nechcelo DVD načítať. Všetci po ňom búchali, aby naskočilo, ale nič. Nakoniec som sa pomodlil a hovorím si: ,,Bože, keď to teraz naskočí, tak to nebude náhoda, ale to bude svedčiť o Tebe, že konáš.“ A skríkol som na spolužiaka: ,,Teraz do toho nebúchaj!“ pozrel som na televízor a kým som napočítal do 5, DVD naskočilo. Bol som prekvapený, ale zároveň som sa tešil, že to spravil Boh.
Pamätajte si, ak Boha prosíte o dobrú vec a veríte mu, on to spraví. A najlepšie je na tom, že Bohu nie je nič nemožné. Keď mi Boh začal pomáhať, chcel som byť s ním čo najviac v kontakte. A najlepšie sa to dá v kostole. Začal som chodiť viac na omše a na chvály. Zistil som, aké je dôležité ráno a večer sa pomodliť, poďakovať Bohu za všetko, čo pre nás robí. Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na mojom obrátení.
A ešte by som chcel poďakovať jednej babe za to, že my otvorila oči preto, že Boh mi posielal znamenia a nejako som si to neuvedomoval, ale ona mi pomohla. Možno ani sama nevie ako, ale veľmi jej za to ďakujem. Amen!