FACE to FACE

Volám sa Majko, mám 20 rokov. Pochádzam z Hlohovca. Všetko sa to začalo stávkou – bola to moja prvá a posledná stávka , keď som bol ôsmak a mali sme náboženstvo. Museli sme ísť na svätú spoveď, keďže boli Vianoce, ale už nikdy viac. Tak som išiel a samozrejme aj v nedeľu na svätú omšu. Sám by som tam nikdy nešiel, keďže rodičia skončili s Pánom Bohom po svadbe, tak ma tam nenútili chodiť. Viete, čo sa stalo? Uvidel som tam miništrovať svojho spolužiaka a smial som sa mu. Na druhý deň v škole som mu to dal jasne pocítiť, že je trápny až nakoniec sme sa spolu stavili o 100 Sk. OK, prial som. Vydržím nejaký mesiac a nakoniec som vyhral. Prečo som to prial? No kvôli babám. Mal som dobrý výhľad na všetky pekné dievčatá v kostole. Rád som držal paténu, tam ich bolo najlepšie vidieť, keď išli na prijímanie a kvôli babám som miništroval do konca deviateho ročníka. Dovtedy som stále mal v hlave baby, sex. S kamošmi sme hrávali hokej, basketbal, posilňovali sme, flákali sa a robili si srandu z ľudí, nadávali, kecali o sexe a pozerali neslušné časopisy. A keď bola oslava, tak som si dal trochu alkoholu. Stačilo mi veľmi málo, pretože dva deci vína, či niečo tvrdé dokáže spraviť veľmi veľa s tým, kto nepije pravidelne. Môj život bol o ničom. Nemal žiadny zmysel. Veselo som chodil na prijímanie aj keď som mal hriech, rodičov som neposlúchal a to všetko som robil priamo pred Bohom. S kostolíkom som si moc nerozumel a nevychádzal som ani so staršími miništrantmi. Jednoducho hrozné. Bol som troska. Bol som si toho vedomí, že som zlý. No nič som nerobil pre to, aby som sa zmenil. Zopárkrát som si v duchu hovoril: „Bože zmeň ma, prosím Ťa. Chcem byť lepším človekom, nechcem nadávať, ubližovať rodičom, tým aký som zlý a ako ich trápim.“ A zrazu som dostal milosť od Pána. Začal som sa meniť. Nie naraz, ale postupne. Začal som sa modliť a Boh ma požehnával. Zistil som, že modlitba má veľkú silu. Zrazu som dokázal povedať svojim spolužiakom nie, keď mi ponúkali alkohol. Prestal som sa s nimi stretávať. A moje srdce bolo upriamené iba na Pána Boha. Zmenil som svoje hodnoty, prvých spoločných priateľov som spoznal v miništrantskom spoločenstve. Môj slovník už neobsahoval žiadne nadávky. O sexe som postupne prestal premýšľať. A keď som stretával svojich kamošov zistili, že o sexe sa baviť už nemám chuť. A ja som zistil, že Boh je Láska. On je cesta, pravda a život. Boh mi ponúkol veľkú šancu a spoločne so svojimi kamošmi sme tu s pomocou pána dekana založili prvú chlapčenskú mariánsku družinu, ktorej členom som doteraz. S veľkou radosťou a láskou nosím medailu Panny Márie, pretože i na jej príhovor som prestal s nečistotami a inými hriechmi. Postupne sa sv. omša stala každodennou súčasťou môjho života. Prestal som tam chodiť kvôli babám, ale stredobodom môjho záujmu sa stal Boh. Začal som sa úprimne modliť a Boh moje modlitby vypočul, tak ako sa hovorí: „Proste a dostanete.“ V mojom živote sa diali a dejú zázraky. Ak bol niekto chorý z mojej rodiny, modlil som sa za neho a do troch dní vyzdravel. Začal som pomáhať ľudom, vážiť si to, čo mi Boh ponúka. Už som nebol ten lenivý vnuk či syn, ktorý nič nechcel robiť, ale pomáhal som s veľkou radosťou doma, ale hlavne starým rodičom. Ešte doteraz chodím k babke na dom a pomáham jej tam takmer celé leto. Ak som mal nejaký problém, Boh mi ho pomohol vyriešiť.

Naposledy som stál pred veľkou skúškou, keď som nevedel na akú vysokú školu mám ísť. Veľmi som chcel ísť do Nitry, lebo som tam mal dosť známych, ale „niekto“ mi hovoril: „Vážne tam chceš ísť?“ A tak som prosil Pána Boha o pomoc, aby mi zjavil svoju vôľu. A On mi počas modlitby chvál jasne povedal, že mám ísť do Trnavy. Tak som šiel, aj keď nerád. A Boh ma požehnal. Dievčatá? Vždy som túžil po láske. Mať dievča a byť s ňou. Mal som kamošky, no najlepšie som si rozumel iba s jednou. Spoznal som ju v 17- tich, boli sme naozaj dobrí priatelia. Začal som sa vtedy modliť k Panne Márii, aby viedla moje kamarátstvo s ňou. A čo sa stalo? V 18-tke som s ňou začal chodiť a trvá to až doteraz. Stále zisťujem, že Boh nás vedie skrze našu Matku. Chráni nás od hriechu nečistoty, myslel som si , keď som bol ôsmak, že budem mať babu a chodiť s ňou 6 mesiacov a vyspím sa s ňou. No, to je tá najväčšia hlúposť- spáchať hriech. Práve vtedy, keď som vstúpil do vzťahu, som si uvedomil, že čistota je to najkrajšie vo vzťahu. Byť čistý je super, iba vtedy je človek šťastný, naplnený láskou a slobodou. Spolu sa modlíme a viem, že ak Boh dá, chceme byť manželia a žiť v čistote s Bohom. Naozaj najlepšie je, keď dievča, ktoré bude tvojou manželkou je tou prvou a poslednou, ktorej si dal svoj bozk, svoje srdce, jednoducho všetko. Ak skutočne Boh dá, aby sme sa stali manželmi, tak ona bude tou, prvou a poslednou. Myslím si, že sa oplatí čakať na tú pravú a nie začať chodiť hneď s tým, kto sa ti páči. Mne sa páčilo toľko dievčat, no nikdy som žiadnej nedal svoj bozk. Skutočne každým dňom zisťujem, že ak človek žije s Bohom má všetko a nič mu nechýba. Nepotrebujem ku šťastiu cigarety, drogy, sex či alkohol. Na to, aby som bol skutočne šťastný mi stačí Láska. A tou Láskou je Boh, ktorý nás nesmierne miluje a dáva nám všetko krásne a dobré po čom túži naše srdce. Tak mu daj svoje ubolené srdce a on ti ho vylieči. Ja som mu ho dal a nič krajšie nepoznám. Chvála Pánovi!