... keď pozveme Pána Ježiša do našich sŕdc a dáme mu prvé miesto v našom živote, môžeme zakúsiť Jeho LÁSKU...
Volám sa Zuzka a mám 16 rokov. Od detstva som bola vedená k Bohu. No čím som bola staršia, tým sa moja cesta od Boha vzďaľovala. Rodičia postupne pochopili, že nemá zmysel ma nútiť chodiť do kostola. Takto som žila bez Boha do svojich 14. rokov.
V 8. ročníku ZŠ som sa prihlásila na prípravu na birmovku. 1. ročník som brala ako zábavu. No v 2. ročníku prišiel do môjho života ON. Začalo sa to hlavne tým, že som po dlhej dobe pristúpila k sviatosti zmierenia. Keď som vyšla z kostola, cítila som sa inak. Nebola som už to smutné, uzavreté dievča. Ale bola som plná radosti. Konečne po dlhej dobe som prijala Pána Ježiša. Zistila som, že spoveď je dobrým liekom pre každú ubolenú dušu.
Veľmi mi pomohol aj jeden duchovný otec, ktorého slová ma na každej spovedi povzbudzovali a dodávali mi silu hľadať Boha.
Môj život sa odvtedy začal meniť. Svet okolo seba som začala vnímať inak. Vedela som, že Boh stojí pri mne, že mi pomôže a dodá silu v ťažkých chvíľach. On nás má všetkých rovnako rád aj s chybami, ktoré máme. Nepozerá sa na to, aký sme navonok, ale čo máme vo vnútri nášho srdiečka.
Keď pozveme Pána Ježiša do našich sŕdc a dáme mu prvé miesto v našom živote, môžeme zakúsiť Jeho LÁSKU. Je len na každom z nás, či sa rozhodneme pre Neho. Verím, že si vyberiete to najlepšie.