Bože, prečo ma tak tresceš
Keď počujeme niekoho rozprávať o Vianociach, vybaví sa nám idylka krásne zasneženej prírody,... trblietavý lesk bielej pokrývky, ktorý nám svieti do očí. Predstavujeme si náš teplučký domov presýtený jemnou vôňou ihličia, milé a usmievavé tváre našich príbuzných a milých. Z kuchyne a obývačky sa k nám pomaly vznáša vôňa chutného pečiva a sladkých koláčov. Všetci sa tešíme na tajomné prekvapenie, ktoré je ukryté pod vetvičkami vianočného stromčeka.
Avšak prehliadame tú ozajstnú podstatu Vianoc? Takúto krásnu predstavu o Vianociach majú i pohania a všetci neveriaci, žijúci okolo nás. Všetkým sa rodí myšlienka na Vianoce, keď si konečne oddýchnu a zažijú kúsok šťastia, aspoň dovtedy kým Vianoce naozaj prídu, vtedy sa idylka rozplýva a nastáva realita. Ľudia ráno vstávajú a namiesto toho, aby sa radovali z bielej pokrývky, sú namrzení, lebo hneď myslia na to koľko vody a blata bude, keď sa sneh roztopí. Predstava o zahriatej domácnosti padá s pokazeným kúrením. Šťastie a myšlienku na to aký darček si nájdeme pod stromčekom, akosi prevýši hnev a nervozita z nekonečných naháňačiek, dlhých radov v obchodných strediskách a z vyprázdnenej peňaženky po neskutočných cenách. Keď sa vraciame domov, nenájdeme usmievavé a milé tváre, ale utrápených, unavených a podráždených ľudí. Vtedy sa pýtame: „Bože, prečo ma takto tresceš?“ alebo zvoláme: „Mňa už takýto život nebaví!?“ Možno som to vykreslil trochu viac čierno, no naopak v niektorých rodinách je situácia ešte horšia.
Ešte raz však položím otázku: „Neprehliadli sme tú naozajstnú podstatu Vianoc?“ Vieme vôbec, prečo v našich obývačkách stoja krásne vyzdobené stromčeky, alebo sa ten dôvod stratil a my každý rok len slepo opakujeme „pekný zvyk“. Vieme, že náš vianočný stromček je len obrazom stromu života, ktorý Boh z lásky k nám dvakrát zasadil na túto zem. Keď čítame knihu Genezis, dozvieme sa, že Boh posadil v strede rajskej záhrady dva stromy, strom života a strom poznania dobra i zla (Gn 2,9). Adam a Eva skôr ako ochutnali zo stromu, ktorý im ponúkal život, jedli z toho druhého, ktorý im priniesol smrť, strach, chorobu, nešťastie a neslobodu. Boh však nezanevrel na ľudí a znovu posadil tento strom. Posadil ho práve vtedy, keď sa narodil náš Pán Ježiš Kristus. Vtedy, keď sa mu prišli pokloniť mudrci, bol asi taký veľký ako ten náš v obývačke a keď už bol dospelý, neznámy remeselník z neho vykresal dve ramená kríža. Tento kríž je nový strom života, priniesol nové ovocie a ním je náš Pán Ježiš Kristus, ktorý bol pre naše hriechy umučený na tomto kríži. On túto obetu sprítomňuje pri každej omši, keď kňaz hovorí: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za Vás“ (Lk 22,19). Darčeky, ktoré dávame pod stromček a tak ich chceme z lásky darovať svojim blízkym nám majú pripomenúť Dar, ktorý nám dal Boh. Dar, ktorý sme si ničím nemohli zaslúžiť, dal nám svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal večný život (Jn 3,16).
Jediný dôvod, prečo sme v živote nešťastní, prečo nemôžeme zažiť naozajstné Vianoce je, že náš život nie je naplnený Kristom. Aj keď chodíme občas, možno i pravidelne do kostola a hlásime sa „kresťanmi, katolíkmi“ môže to byť len ten pekný zvyk, ktorý ani nevieme prečo praktizujeme. Opýtajme sa samých seba, zažil som už Božiu lásku? Boh nám nemôže preukazovať svoju lásku, keď ho nenávidíme a urážame. Je to len náš hriech, ktorý konáme. Zamyslime sa, koľkokrát prímame odpustenie hriechov v spovedi, ktoré nám zaslúžil Ježiš svojím umučením, koľkokrát požívame ovocie života – telo a krv nášho Pána, pri svätej omši, ktoré nám dáva večný život? Ako často spoznávame svojho Pána vo vzájomnom rozhovore – modlitbe a v čítaní svätého Písma. Mohol by som položiť ešte mnoho otázok, nechcem Vás však odsudzovať.
Ja sám som bol stratený a vôbec som nechápal načo robiť tie pekné zvyky, veď realita života bola pre mňa iná – nenávisť, zloba, sebectvo, pýcha,... iba nešťastie, v ktorom musí človek stále bojovať, aby prežil. Boh však zmenil môj život, keď som mu to dovolil, pochopil som, že ma miluje a že som jeho synom – som Božie dieťa. Iba Boh mi môže odpustiť a spraviť si zo mňa svojho svätého, potom ho môžem osobne poznávať ako priateľa a naplno prežiť Jeho lásku. Boh začal konať v mojom živote veľké zázraky a ja som každý deň šťastný, lebo viem, že je so mnou Pán, ktorému nič nie je nemožné (Lk 1,37).
Ak chceš i Ty poznať Jeho lásku, hľadaj spoločenstvo kresťanov, ich značkou bude láska, spoznáš, že oni ju majú a pomôžu Ti ju tiež získať. Toto je len pozvanie. Ostatné – rozhodnutie prijať Ježiša Krista do svojho života a tak zažiť svoj prvý zázrak a obrátenie je len na Tebe.
Richi M.