Žijeme preto, aby sme jedli. Podeľme sa!
Advent je čakanie na príchod Ježiša Krista. V tomto období akosi častejšie myslíme na iných ako na seba. Veď už o niekoľko dní sa narodí Kráľ kráľov a pri tejto príležitosti obdarúvame svojich najbližších maličkosťami. Predtým si očistíme dušu pri spovedi, telo malým pôstom. A tešíme sa na dni, kedy sa „konečne najeme“ ryby a šalátu, oplátok s medom či iných sladkých dobrôt.
16. 10. je svetový deň výživy a pri tejto príležitosti vedci uskutočnili výskum. Zistili, že každé štyri sekundy zomrie jeden človek od hladu. Až dve tretiny z týchto ľudí sú deti, ktoré si samy nedokážu obstarať niečo pod zub. Uvedomujeme si, že o niekoľko desiatok rokov nebude dostatok pitnej vody? Až šestina z nás bude mať sucho v ústach, z kohútika potečie priveľmi vzácna voda. Človek, tvor nedokonalý, si problém uvedomí, až keď je príliš neskoro. Zamyslime sa nad plytvaním, či zbytočným vyhadzovaním jedla, avšak i nad jeho dôležitosťou a obmedzenou kvantitou.
Hovorí sa, že ľudia žijú, aby jedli na rozdiel od zvierat, ktoré jedia, aby prežili. Náš postoj nie je správny. Možno si uvedomujeme význam potravy, vieme, že je jednou z najdôležitejších ľudských potrieb a hlavnou zložkou, ktorá nám umožňuje prežiť. Ježiš nám však zdôrazňuje nielen potrebu jesť – pri rozmnožovaní chleba i rýb, ale čo je dôležitejšie upozorňuje i na pozbieranie zvyškov a podelenie sa. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. (Mt 14,19-20)
Pre kresťana je podstatné nakŕmiť nielen telo, ale i dušu a ducha – eucharistiou. Cítime hlad, ak sa nasýtime, túžime po ďalšom prijímaní. Tento pokrm je dostupný pre všetkých (je len na nás či sa rozhodneme pre dobro, pokoj alebo pre ľahkú širokú cestu – pre hriech). Stále ma však trápi: „Prečo nie je každému žalúdku ulahodené?“
V súčasnosti už ľudia nehľadia na to čo je správne a čo nie. Dôležitejšie je na čom viac zarobia. Preto by kresťania mali šíriť dobro – Ježiša. Nemusíš o ňom hovoriť – stačí vykonať dobrý skutok. Tých nikdy nie je dosť. Snažme sa pomáhať, deliť o to čo máme. Možno i v našej blízkosti sa nachádza niekto, kto jedlo potrebuje viac ako čokoľvek iné. Dožičme mu malú radosť, aspoň na Vianoce. Veď práve v tieto dni sa všetci menia na malých anjelov. Možno len túžia po daroch, či pokojnej domácnosti, Vianoce však ľudí menia.
Nechajme sa i my preniknúť Duchom Svätým, ktorý nás bude viesť tou správnou cestou. Naučí nás to čo je správne – milovať všetkých bez rozdielov. Iba tak budeme schopní dávať skôr, ako prijmeme. Už nebudeme hľadieť na vlastný prospech, poteší nás poďakovanie vo forme úsmevu.
Do Nového roku si dajme malé predsavzatie - budeme pomáhať vždy, keď to bude možné. Dúfam, že táto myšlienka nevyprchá z našich sŕdc, tak rýchlo ako bublinky z prípitku.
Zuzana