Ježiš, verný priateľ môj
Možno sa ti zdá hlúpe pýtať sa - kto je priateľ? Ale je to nutné. Nutné preto, lebo nie každý vie, čo slovo „priateľ“ znamená, aký má skutočný význam. Asi ťa to zaráža, zdá sa ti to smiešne, ba možno až čudné, ale ver mi, nie každý to vie. Veď čo sa ti vybaví na mysli, keď sa povie slovo „priateľ“...? U každého človeka je to niečo iné, i keď sa to môže zdať rovnaké! U niekoho je priateľ človek, s ktorým sa chodí pravidelne opíjať, u ďalšieho je to človek, ktorý mu zdvihne náladu, ktorý mu vie pomôcť, u iného zasa ten, čo ho za chrbtom ohovára... a takto by som mohol pokračovať, pretože ako sa hovorí „koľko ľudí, toľko chutí“, pre každého človeka má slovo priateľ iný význam. Každý si spomenie na niekoho iného! Ale kto si pri slove „priateľ“ spomenie na Boha?! Kto ho považuje za priateľa? Málokto si pripustí, že Boh by mohol byť jeho priateľ, že práve s ním by trávil svoj čas. A je to tak! Často na Neho zabúdame. Vôbec si neuvedomíme, že On nás sprevádza celý deň, ochraňuje nás, neustále nás svojou láskou hľadí, pomáha nám, vie čo potrebujeme a čo nás trápi,... ako najlepší priateľ. A on tým najlepším skutočným priateľom naozaj je. Hovorí sa, že v núdzi spoznáš priateľa a je to pravda. Veď kedy, keď si sa cítil zle, nedarilo sa ti niečo alebo sa ti čosi stalo, niečo ťa trápilo,... si si spomenul na Boha?! Vždy sa obraciaš na toho, o kom vieš, že ti pomôže, keď už nevieš ako ďalej, keď si v núdzi. A čo On? Ako skutočný priateľ, ktorému na tebe záleží, ti vždy pomôže. Nikdy ťa nenechá samého, opusteného napospas tvojim problémom a trápeniu. Vždy príde a zahrnie ťa svojou láskou, dôverou, radosťou a šťastím. Príde a dostane ťa z každého problému. Čo sa však nestane? Prejdú problémy a trápenia a ty zabudneš na svojho skvelého priateľa, ktorý ti tak veľmi pomohol, ktorý ti tak veľmi daroval. Odídeš a necháš svojho, už bývalého, priateľa stáť samého. A zatiaľ čo sa mu tvoj chrbát stráca za obzorom, On túži po tebe stále viac a viac. Ty si však spokojne kráčaš ďalej a nehľadíš na bolesť, ktorú spôsobuješ svojím odchodom, svojmu bývalému priateľovi. Skutočného priateľa vždy bolí rozlúčka, bolí ho, keď vidí ako sa strmhlav vrháš do priepasti a zabúdaš, že nemáš krídla, ktoré by ťa opäť vyniesli nahor. Nemáš priateľa, ktorý by ťa vyniesol, pretože si ho nechal stáť tam, kdesi vzadu, mysliac si, že ho nepotrebuješ. On však vie, že ho veľmi potrebuješ, a preto ťa cestou sprevádza, i keď Ho nevidíš, a vždy ťa čaká s otvorenou náručou. Vždy ťa s láskou príme a pomôže ti, i keď vie, že po istom čase na Neho opäť zabudneš. Jemu to neprekáža. Je trpezlivý a pripravený odpustiť ti všetko!! On je s tebou, i keď ty s ním nie. Čaká, kým si na Neho aspoň trošku spomenieš, aby ti mohol povedať: „Chýbaš mi!“ Veď ako veľmi ťa poteší, keď ti niekto povie, že mu chýbaš. Vtedy vieš, že máš niekoho, komu na tebe aspoň trošku záleží. Niekoho, kto si na teba spomenie počas dňa, a nie v zlom. On si však nespomenie! On na teba myslí počas celého dňa. Pozoruje ťa, strávi s tebou každú minútu, urobí s tebou každý krok. Je s tebou i vtedy, keď sa mu posmievaš, urážaš ho svojimi rečami alebo skutkami, aj keď Ho to veľmi bolí. Stále je s tebou a trpezlivo, s láskou čaká, kým si na Neho znova spomenieš. Ale trápi Ho, že si na Neho spomenieš až vtedy, keď ti je najhoršie. Čo myslíš je toto tvoj skutočný priateľ?
A k otázke: Kto považuje Boha za priateľa? By som sa vyjadril len stručne. Na Zemi je asi 6 miliárd ľudí, koľkí z nich považujú Boha za svojho priateľa, Je veľmi veľa ľudí, ktorí ani nevedia, že Boh existuje. Ďalší to síce vedia, ale jednoducho povedané „kašlú na neho“. Iní zasa vedia, že tu je a tvária sa, že s ním žijú, hovoria si kresťania, ale nevedia si ani len predstaviť Boha ako skutočnú osobu v ich živote, ako ich priateľa, a preto vravím, že sa len tvária, že s ním žijú. Ale tých zopár ľudí, ktorí Boha považujú za priateľa, sú šťastní a ty už vieš prečo, však?
Martin T.