Matka Tereza
Agnesa sa narodila 27. augusta 1910 v Skopje mame Dorote a otcovi Nikol, ktorý bol majiteľom drogérie. Bojoval za nezávislosť Albánska a tak Agnesa rýchlo prišla o svojho otca. Agnesin brat sa volal Lazár a sestra Agáta. Bola indickej národnosti a katolíckeho náboženstva. Čo sa týka jej povolania - patrí celému svetu.
Ako ona hovorila: „Ja nie som nič iné, iba ako malá ceruzka v Božích rukách.“ Mala 12 rokov, keď v lone svojej rodiny pocítila prvý raz túžbu patriť úplne Bohu. Ako 18-násť ročná sa definitívne rozhodla, že opustí svoju rodinu a stane sa misionárkou.
Jej rozhodnutie sa stalo skutočnosťou. 6. januára 1929 zložila sľuby ako sestra Panej z Loretu a prijala na počesť Terezy z Lisieux meno Tereza. Ešte dlho však hľadala svoje poslanie.
V roku 1937 začala v Indii učiť dievčatá zo stredne bohatých rodín zemepis a dejepis na škole St. Mary´s High School v Kalkate. S dievčatami navštevovala chudobné predmestia a najskôr pomáhala len troškou jedla.
Bola obľúbenou profesorkou a študentky ju mali veľmi rady. No predsa ju čosi trápilo. Doliehal k nej hlas hladujúcich a opustených detí, ktorých bolo v Kalkate veľmi veľa. Keď porovnávala svoj pokojný život v kláštore s okolím plným biedy a hladu, zrodila sa v jej srdci túžba pomáhať týmto najchudobnejším.
Ako 38 ročná opustila kongregáciu so slovami: „Boh chcel, aby som bola chudobná s chudákmi, aby som Ho milovala v bolestných tvárach najchudobnejších z chudákov.“ 7 októbra 1950 prišlo schválenie kongregácie Misionárok lásky. Odvtedy mala iba dvoje sárí a jedny sandále, dve pracovité ruky a srdce, do ktorého sa zmestil každý. Nevlastnila nijaké majetky, pritom ustavične rozdávala.
Veľa nepremýšľala nad tým, ako a kde začať s pomocou chudobným. Venovala sa každému úbožiakovi, s ktorým sa stretla na ulici. Ošetrila malomocných, ktorých našla ležať v prachu a špine. Tak sa z profesorky stala služobnica chudobných v smradľavých uliciach mesta. Postupne sa okolo nej zhromaždila veľká skupina detí, ktoré sa opustené túlali po Kalkate. Matka Tereza ich všetky prijala a postarala sa o ne. Z vlastnej skúsenosti prišla na to, že nemôže túto náročnú prácu vykonávať sama.
Prvý infarkt Matka Tereza dostala počas n
ávštevy vo Vatikáne v roku 1985, potom nasledovali ďalšie. Viackrát sa nakazila od chorých, o ktorých sa starala - chytila zápal pľúc či maláriu a tieto choroby stále viac oslabovali jej choré srdce. V marci 1997 prenechala vedenie rádu sestre Nirmale a o niekoľko mesiacov zomrela. Zanechala po sebe 570 misií so 4-tisíc rádovými sestrami a 100-tisíc dobrovoľníkmi.
Matka Tereza bola vždy tam, kde bolo treba pomôcť, a ocenil to nielen Vatikán, ale aj politici. V roku 1979 dostala Nobelovu cenu. Banket na počesť udelenia ceny však odmietla - vraj nech radšej nakŕmia 400 indických detí.
Matka Tereza nevstupovala ľuďom do svedomia a nepokúšala sa hľadať korene utrpenia. Iba slúžila. Nekonala žiadne zázraky, len jej dobrota bola väčšia ako ľudská. Jej život, práca a slová - tu môžeme vidieť pôsobenie Boha. Je ťažko napísať všetko čo táto malá žena vykonala. Ale k poznaniu jej samej nám môžu pomôcť jej slová a skutky.